Pôvodne som mal písať článok o Danubius klube a jeho výročiu. Ale čo také by som uviedol čo ešte neviete a čo nenapísali páni Ozábal a Fiedler? Asi nič. Všetko už bolo povedané. O našich členoch ,starých kozákoch zberateľstva sa tiež už písalo. Ale o mladej krvy v klube sa ešte nepísalo. Prečo? No ktorý klub má mladú krv? Mám na mysli nových členov okolo 20 rokov. Asi žiaden. Okrem nás. Danubius klub sa takouto krvou môže pochváliť a predstaviť ho aj Vám prostredníctvom krátkeho rozhovoru, ktorý som urobil medzi železom z príležitosti aj jeho výročia a to 10 rokov v zberateľstve. Jeho plyšový potkan ma už nevíta, tak že prehrabávaním sa v 25 kg vreci korunkových uzáverov začínam rozhovor .
Volajú ma Jakub, mám 23 rokov. Bývam v Chorvátskom Grobe pri Bratislave, ale cítim sa ako Bratislavčan. Momentálne ma najviac zamestnáva vysokoškolské štúdium, kde ma čaká už len posledný ročník odboru nosné konštrukcie stavieb. Cez prázdniny si aspoň trochu vydýchnem a venujem sa okrem zbierky napríklad posilňovaniu či brigádam. Kolega z klubu ma raz nazval žralok vrchnákov.
Máš pravdu, v tomto roku je to už desaťročie, čo sa aktívne venujem zberateľstvu. V mojom mladom veku je to už myslím si, dosť dlhé obdobie. V rodine žiadneho zberateľa ani vášnivého pivára nemáme. Začal som teda úplne „od zeme“ a aj to zaujímavou príhodou. Zo zábavy som raz začal na dvore vystreľovať plastové PET uzávery dupnutím na fľašu. Keďže sa mi strácali u susedov, musel som nachádzať ďalšie. Bol som však prekvapený ich rôznosťou a farebnosťou, tak som ich začal radšej odkladať. Vtedy sa asi začala naozajstná zberateľská vášeň. Na Slovensku som však natrafil „len“ na zberateľov kovových pivných vrchnákov. Tak som teda zakrátko začal zbierať iba korunkové uzávery zo všetkých nápojov. Bolo to počas zimných prázdnin v parku pod lavičkami na Ostredkoch v Ružinove, začiatkom roka 2007. Začiatky boli naozaj zaujímavé. Hľadal som ich v okolí školy, obchodov, v parku, na výletoch som sa furt hrabal v smetiskách a najlepší bol zahraničný tábor pri mori. Mal som vtedy 13 rokov, takže ani pivo mi nepredali.
Najviac ma na korunkových uzáveroch zaujalo to, že sa dajú naozaj veľmi ľahko získať napríklad pri prechádzke mestom či v okolí obchodov, aj bez nutnosti priamej konzumácie piva. Sú proste všade okolo nás. Je tiež veľká výhoda, že sú z kvalitného trvácneho materiálu a používané všade na svete. Keďže sú malé a v rovnakej veľkosti, dajú sa prehľadne skladovať a nezaberajú ani veľa priestoru, teda pokiaľ ich nemáte toľko, čo ja. Uzávery s reklamnou potlačou sú tu už vyše 100 rokov, takže je čo zbierať a navyše každým rokom neustále pribúdajú tisíce nových.
Asi po roku zbierania korunkových uzáverov som našiel na internete okrem samotných stránok zberateľov aj fotky z rôznych zberateľských stretnutí, ktoré ma veľmi zaujali. Niekde som sa potom dopátral, že takéto burzy sa konajú aj v Bratislave. Tak som sa rozhodol v apríli 2009 zúčastniť svojej prvej burzy práve v Bratislave. Prišiel som tam dokonca aj s vrchnákmi, ktoré som si chcel vymeniť. Tam sa ma hneď ujal pán Vilo Saxa, ktorý mi ochotne poukazoval burzu a zaviedol ma aj medzi „kovošrotárov“. Tak som spoznal vynikajúcich zberateľov pivných vrchnákov. Tí zakrátko prišli ku môjmu stolu, kde sme spravili aj nejaké výmeny ale tým to ani zďaleka neskončilo. Okrem množstva nových prírastkov do zbierky mi dali cenné rady a odporúčania. Až vtedy som sa vlastne dozvedel, že oni sú v nejakom zberateľskom klube Danubius Bratislava. Tak som im povedal, že keďže som veľmi mladý tak porozmýšľam nad tým. Určite sa však zúčastním ďalších zberateľských búrz aj v budúcnosti, pretože to na mňa zanechalo veľmi silný dojem a pozitívny impulz do ďalšej zberateľskej činnosti a vlastne som ani lepšie dopadnúť nemohol. Po burze v roku 2011, teda o dva roky neskôr, som sa stal členom Danubius klubu Bratislava a som ním dodnes. Snažím sa aj aktívne zapájať sa aj do príprav našich búrz či výstav ale najmä zúčastňovať sa zberateľských stretnutí. V tomto klube má zbieranie korunkových uzáverov významné postavenie, čo je pre mňa výborné. Vďaka kolegom korunkárom som dnes tam, kde som a každý rok sa zúčastňujem mnohých veľkých medzinárodných stretnutí, vrátane dvojnásobnej účasti na burze čisto korunkových uzáverov v Nemecku, čo patrí medzi naj momenty v mojej zberateľskej činnosti. A to, že som výrazne najmladší člen, je podľa mňa výhoda. Mnohí kolegovia mi sem- tam zaplatia pivo alebo darujú nejaké vrchnáčiky. Ale čo si tak všímam, už neraz sa na burze objavil aj podstatne mladší začínajúci zberateľ, ako som ja.
Zbieram kovové korunkové uzávery od všetkých druhov nápojov. Vďaka ozaj veľkému miestu, ktoré mám v izbe, mám mnohé štáty samostatne prehľadne uložené a veľmi ma baví pozerať sa na takto vystavenú zbierku. Keby som ich mal zaškatuľkované kdesi v tmavom kúte, potom to by ma to asi tak nebavilo. Mám otvorené regále a skrine, na poličkách mám vodorovne položené kartónové podložky rozmeru A4 s 54 vrchnákmi, vložené do priehľadného kancelárskeho obalu. Tieto podložky mám potom v stĺpcoch nad sebou, takže relatívne ľahko spočítam koľko mám vrchnákov. Každý uzáver mám aj jednotlivo nafotený. Je to otrocká robota, ktorá mi však prináša obrovské výhody. V mobile si svoju zbierku vlastne stále nosím zo sebou, čo mi úžasne pomáha najmä na burzách, ale aj pri výmenách, keďže si nemusím pamätať ktoré uzávery už mám a ani sa prehrabávať v toľkej mase železa. Na internete sa snažím prezentovať aspoň prostredníctvom fotoalbumu najmä svoju unikátnu zbierku slovenských vrchnákov. Veľmi ma však zaujímajú aj veľké svetové značky nápojového priemyslu, ktoré sa vyskytujú takmer v každej krajine na svete v rôznych štýloch písma. Ďalej mám rád najmä staré uzávery, ktoré sa už v súčasnosti ťažko zháňajú. Inak sa nezameriavam na konkrétne motívy alebo krajiny, zbieram proste všetko, čo ešte nemám v zbierke. Jediné, čo nezbieram, sú súťažné symboly a ani žiadne obrázky z vnútornej strany uzáveru. Keď sa trochu obzriem, tak za 10 rokov som nazbieral 55000 rôznych uzáverov, s toho je od piva 32300. S počtom pivných vrchnákov teda patrím medzi špičkových zberateľov u nás. Momentálne moja zbierka obsahuje už takmer 60 000 korunkových uzáverov. Nechcem sa veľmi chváliť, ale je to na môj vek veľmi veľká zbierka. Som na 42 mieste v medzinárodných databázach Crowncaps.info.
Najviac sa toho na mňa sype na veľkých niekoľkodňových medzinárodných burzách, kde chodím úplne najradšej. Tam pravidelne získavam stovky, niekedy až tisíce nových prírastkov buď výmenou, alebo nákupom. Nevynechávam však ani tie menšie stretnutia, pretože tá atmosféra a zvuk štrngajúcich vrchnákov je úplne neopísateľná! V posledných rokoch som precestoval celé Slovensko a navštívil naozaj mnoho zberateľských stretnutí či nákúpy vrchnákov aj vďaka bezplatnej vlakovej doprave. Mám však aj ďalšie unikátne spôsoby zisku nových vrchnákov. Medzi moje najobľúbenejšie činnosti patrí kúpa uzáverov na inzerát. Ľudia ma kontaktujú a posielajú mi svoje poklady, čo našli v pivnici alebo zbierali ako deti. Takto som už zohnal za dobré peniaze veľmi vzácne najmä slovenské uzávery. Kúpil som väčšinou osobne menšie či väčšie zbierky, zopár hrdzavých kúskov, či celé 25kg vrece plné vrchnákov, kde bolo asi 11000 kusov. Samozrejme sa občas zúčastním aj nejakej internetovej aukcie, ale nie som typ zberateľa, že za akúkoľvek cenu chce mať nejaký vrchnák. Druhý najosvedčenejší spôsob sú poštové výmeny zo zberateľmi z celého sveta cez internet. Vďaka tomu, že mám zverejnené moje prebytky na výmenu a som zo Slovenska, ponuky sa hrnú aj samé. Vymieňam si aj cez sociálne siete a je to niekedy veľmi zaujímavé. A samozrejme všade, najmä v zahraničí, zbieram vrchnáky zo zeme, toho sa stále neviem odnaučiť.
Hoci som začal od piky a som veľmi mladý, môžem sa aj ja pochváliť niekoľkými unikátmi. Asi najstarší a najvzácnejší vrchnák čo mám zo Slovenska je z pivovaru Veľká Bytča. Oproti známejšiemu zlatému, je na bielom podklade takže je určite veľmi vzácny. Získal som ho na burze za pár centov spolu s ďalšími vrchnákmi z tohto pivovaru. Zaujímavé je, že som ho pôvodne prehliadol, až na druhý pokus som si všimol, že je tu taký unikát. Tiež mám už päť druhov červených bažantov Pivovar Hurbanovo 10°, to mi závidia aj starší kolegovia. Minulý rok som kúpil dva krásne limonádové uzávery Perla z liehovaru Leopoldov. Mám k nim aj originál fľašu. Takže si najviac cením zbierku slovenských vrchnákov. Tá je čo do celkového počtu pivo+ ostatné nápoje na 1. priečke medzinárodných zberateľských databáz s vyše 2200 rôznych vrchnákov!
Ako mladý človek som samozrejme plný plánov a najskôr si chcem užiť ešte posledný ročník štúdia. V každom prípade sa chcem aj neskôr popri zodpovednom povolaní a všetkom, čo ma čaká, venovať aj naďalej rozširovaniu mojej zbierky. Popri ďalších životných etapách sa asi budem musieť aj „uskromniť“ a neočakávam už závratné prírastky. Možno sa však stanem pokračovateľom v zbierkach mojich kolegov. Ale môj taký najväčší sen je mať priestranný byt, v ktorom bude jedna miestnosť venovaná len vrchnákom. Zbierku za žiadnych okolností neplánujem predať, pretože verím, že budem mať pokračovateľa mojej zbierky, o čo sa budem snažiť. Momentálne pracujem na tom, s kým si toho pokračovateľa zbierky vytvorím.
